Fínska melanchólia

Posledný polrok žijem neustále ponorená do problémov školstva. Nie je to len tým, že som mama druháčika a budúcej prváčky. A tiež to nie je len tým, že si celé dni lámem hlavu nad učebnými pomôckami.

Zasiahol ma štrajk učiteľov, ktorý sme s manželom prežívali spolu s učiteľmi našich detí ako ich podporovatelia. Nebudem rozoberať detaily a chápem, že názory na štrajk sa môžu v mnohom líšiť. Niekto bol odhodlaný vytrvať až do konca. Niekoho štrajk otravoval. Niekomu bol úplne ukradnutý. Mnohí možno ani presne netušili, prečo sa štrajkuje. A viacerí v ňom nevideli zmysel, veď na Slovensku sa aj tak nič nezmení.

Ja si však s odstupom času myslím, že niečo v orlojoch predsa len zaškrípalo. Rozvírila sa celospoločenská diskusia o tom, čo presne treba v školách zmeniť. Stúpol záujem o dianie v školách a ten by podľa mňa nemal nikdy utíchať. To, čo malo byť povedané, odznelo.

Veci sa vždy nepodaria na prvýkrát. Musia sa však nájsť odvážni jednotlivci s víziou, ktorí, hoci aj nepochopení, budú pomyselnú strunu opakovane naťahovať, až kým jedného dňa sama nepraskne.

Prečo teda fínska melanchólia?

Nuž, bolo mi smutno, keď som videla, ako sa na margo učiteľov vyjadrovali niektorí vysokí štátni funkcionári. A premýšľala som nad tým, ako by v podobnom prípade reagovali zodpovedné hlavy vo Fínsku – v krajine s najúspešnejším školským systémom na svete. Pustila som sa do štúdia rôznych materiálov a pripravila som pre vás malý prehľad o školstve v tejto prosperujúcej severskej krajine.

Pevne verím, že Fínom nebudeme musieť donekonečna len závidieť, ale že sa nasledujúce vety raz stanú realitou aj u nás na Slovensku.